Pri zranení Gergelyho Tummu, ktorý si natiahol zadný stehenný sval v zápase proti Tirolu, zaskočil na jeho poste vedľa Sebastiana Kóšu Marek Ujlaky. Len pred mesiacom oslávil plnoletosť a s rovnako starým Kóšom tvorili stredovú obrannú hrádzu proti Olomoucu. Ten nastúpil s podstatne skúsenejším tímom a tak sa Ujlaky zrážal v častých súbojoch. Treba napísať, že častejšie bol úspešný.

„Futbal je tvrdá hra, na to si treba zvyknúť. Samozrejme, je rozdiel dostať v devätnástke nejakého dorastenca a tu takúto skalu. Musíme sa však porovnávať s tými najlepšími a ja som rád, že mi tréneri dali šancu a mohol som sa v tých súbojoch zrážať,“ nesťažoval sa mladík z trnavského dorastu, ktorý po zápase kríval, keďže ešte v poslednej minúte okúsil tvrdosť súperovej kopačky. Zápas hodnotil kladne, pravda, až na konečný rezultát. „Nebolo to úplne zlé, ale dnes nám šťastie neprialo. Dali nám gól zo štandardky, dobre ju trafil. Zápas sme však podľa mňa odjazdili a odbojovali na sto percent.“

Študent športového gymnázia v Trnave by raz chcel ísť v šľapajach svojho otca, dlhoročného ligového futbalistu a viacnásobného reprezentanta alebo svojich mladších spoluhráčov, ktorí sa postupne udomácňujú v zostave Spartaka. „Určite by som raz chcel byť profesionálnym futbalistom a živiť sa športom. To však chcú viacerí a musím ísť skromne a postupne, krok za krokom.“

Dnes sa pridal k výprave červeno-čiernych aj Martin Škrtel. Ak bude v poriadku, v poslednom zápase proti Aalborgu by mohol nastúpiť a možno aj vedľa Ujlakyho. „Bolo by to neskutočné, keby som sa ocitol na ihrisku vedľa takého skúseného hráča. Nazvem ho legendou slovenského športu a už len trénovať s ním je veľká škola. Každému jeho prítomnosť môže veľa dať a je to vzor pre mnohých spoluhráčov.“

Po dlhom čase odchytal celý zápas Dobrivoj Rusov. Vlani o takomto čase jednotka medzi troma žrďami a kapitán mužstva si na jar v Žiline roztrhol krížny väz v kolene a postupne sa musí rozbiehať znova.

„Zápas mal dosť vysoké tempo, ktoré vydržalo až do konca. Olomouc bol na prípravný zápas dobrý súper. Škoda, vyvíjalo sa to pre nás dobre, ale výsledkovo to tak nedopadlo. Bola to však dobrá previerka a tie výsledky teraz nie sú až také dôležité,“ hovorí Dobo, ktorý už necíti žiadny fyzický hendikep spôsobený operáciou, ale ešte nejaké čas potrvá, kým sa dostane do starej formy.

„Po desiatich mesiacoch sa to ani nedá. Zatiaľ som na Slovensku odchytal dva polčasy, toto bolo trocha iné tempo, mal som viac práce. Určite cítim, že som bol desať mesiacov mimo. Fyzicky sa cítim v poriadku a bez obmedzení, ale tie brankárske zručnosti ešte potrebujú čas. To sa nedá len tak naskočiť po takej dobe a myslieť si, že sa všetko hneď vráti. Dupľom u brankárov.“

Včera sa proti Olomoucu na nedostatok práce sťažovať nemohol a napokon inkasoval trikrát. Na gólové situácie ponúkol svoj pohľad z bránkovej čiary. „Prvý padol po centri z boku, presúval som sa a útočník mi to dal do protipohybu. Druhý bol nájazd, chcel som si ho počkať, že zakryjem spodok brány, myslel som, že ma bude prepaľovať. Zachoval sa však chladnokrvne a rutinérsky ma preloboval. Dobre to trafil, nečakal som to. Tretí bol taký zvláštny. Divno to prešlo okolo múru a išlo to dolu. Dal som do toho presunu všetko, ale nedočiahol som ju. Toto sú moje prvé pocity, ešte si to s Pavlom Kameschom všetko zanalyzujeme dôkladnejšie.“