Jeden gólom zabraňuje, druhý ich pripravuje. Dôrazný obranca v protiklade s jemným technikom. Tak možno po futbalovej stránke charakterizovať Brazílčanov v službách Spartaka Tiaga Bernardiniho a Michela Neta.
Spoločnú debatu sme si dohodli ešte pred posledným tohtoročným ligovým duelom s Petržalkou. Po ňom totiž obaja „kanárici“ odleteli do rodnej vlasti a v súčasnosti si už užívajú rodinnú pohodu. Na stretnutie prišli vysmiati, akurát Neto ma trošku zdžubal, keď sa dozvedel, že interview ideme robiť pre noviny, a nie televíziu. Nuž, komunikačný šum... Rečová bariéra je v prípade oboch futbalistov z krajiny samby zatiaľ značná, s okolím sa dohadujú lámanou angličtinou, Tiago po švajčiarskej anabáze v FC Thun využíva nemčinu.
I preto sme radšej zvolili komunikáciu prostredníctvom tlmočníka. Na našu žiadosť ochotne kývol Luis Fabio Gomes, Brazílčan, ktorého už slovenský Rím prijal pod svoje krídla. Sadli sme si do reštaurácie a kým Michel Neto pri tanieri s kuracinou dopĺňal kalórie spálené pri tréningu, rozviedli sme debatu s Bernardinim.

Teší sa na dcérku
Tiago má za sebou úspešnú jeseň. Získal si pevné miesto v trnavskej zostave, spolu s Doležajom vytvorili stopérsku dvojicu. Najväčšiu radosť z celej sezóny mu však priniesol 24. november. „Narodila sa nám v ten deň dcérka,“ zvestoval radostnú novinu. „Manželka Vanessa so mnou žila na Slovensku tri mesiace. Potom odišla do Brazílie, aby porodila. Lorrye po !narodení vážila 4100 gramov a merala 50 centimetrov,“ hovorí s hrdosťou v hlase šťastný tatko. „Už sa neviem dočkať domov, ako si dcérku vezmem na ruky. Zatiaľ som ju videl iba cez internet a na fotkách. Pre nás Brazílčanov je rodina veľmi dôležitá,“ podotkol.
Kým Michel Neto vystupuje sebavedome, Tiaga zdobí skromnosť. A úsmev na tvári. Neprestajný. Ešte som ho azda nevidel mračiť sa. „Mám všetko dôležité - rodinu aj vysnívané zamestnanie. Nevidím jediný dôvod, prečo nebyť šťastný,“ odpovie z voleja.
Tiaga možno s prehľadom označiť za svetobežníka. Slovensko je v poradí už jeho štvrtou európskou štáciou. Predtým pôsobil v Rakúsku, Česku a Švajčiarsku. V FC Thun okúsil aj kvalitu zápasov špičkového európskeho pohára. „Nečakal som, že si raz zahrám ligu majstrov, a už vôbec nie, že by sme sa v skupine stretli s tímom, ako je Arsenal Londýn,“ spomína.
So Spartakom sa pravdepodobne do Ligy majstrov len tak rýchlo neprepracuje, napriek tomu je v Trnave spokojný. „Podarilo sa mi adaptovať nečakane rýchlo. Veľmi mi pomohlo, že do tímu prišli zároveň aj ďalší moji krajania, Michel a Danilo Oliveira, hoci druhý menovaný už v klube nefiguruje,“ hovorí. „Môj začiatok v Spartaku nebol z hľadiska výsledkov podľa mojich predstáv. Každým zápasom však výkonnostne rastieme, myslím si, že máme na to, aby sme počas jari v tabuľke stúpali stále vyššie,“ tvrdí.
Na záver rozhovoru sme debatu zvrtli na Brazíliu. „Futbal je pre nás stelesnená radosť. Samba mi ale, priznám sa, príliš nejde,“ usmial sa, aby vzápätí zvážnel. „Moja vlasť je pre mňa všetko, moje korene, život.“ Brazília je futbalová krajina, rodisko mnohých skvelých futbalistov. Kto najviac zaimponoval trnavskému stopérovi? „Lucio z Interu Miláno. Ale celkovo sa mi azda najviac páči hra Ronalda, bývalého futbalistu Barcelony a Realu Madrid. Veľký zážitok pre mňa bol, keď som vlani proti nemu nastúpil. Hral som za Ituano a Ronaldo za Corinthians. Dal gól, nie však po mojej chybe,“ dodal.

Obáva sa zimy
V čase, keď Bernardini hovoril posledné slová, už Netov tanier zíval prázdnotou. Neklamný znak, že nastal čas na spovede druhej časti brazílskeho dua.
„Čo pre mňa znamená Brazília? Všetko. Narodil som sa tam, žije tam moja rodina, kamaráti, ľudia, za ktorými sa môžem vždy vrátiť,“ rozhovoril sa muž, ktorého celé meno znie Michel Cury Neto. „Mojím srdcovým klubom je Cruzeiro. Začínal som tam s futbalom, doposiaľ mám v klube veľa kamarátov. Okrem toho, Cruzeiro objavilo pre svet aj Ronalda. Spolu s Pelém sú to dvaja futbalisti, ktorých dodnes najviac obdivujem.“
Futbalistu typu Michel Neto Spartak dlho nemal. Typický špílmacher, ktorý vie !vymyslieť nečakané riešenie situácie, dať finálnu prihrávku, zvláda rozhodovať zápasy. Ľavačkou dokáže z priamych kopov zasadiť smrteľné zásahy. Tak vsietil i svoj prvý ligový gól za Spartak, keď v 90. minúte domáceho súboja s Petržalkou upratal loptu z rohu šestnástky do vinkľa. „Cítil som pocit obrovského šťastia. Ak hráč strelí gól hneď v úvode svojho pôsobenia v klube, pomôže mu to lepšie sa etablovať. Verím, že v budúcnosti pripojím k súčasným štyrom ligovým gólom ďalšie.“
Vyčítať sa mu dá defenzívna činnosť, v ktorej má čo naprávať. Všetko to však vychádza z jeho južanského poňatia futbalu. „Ligy, kde som hral predtým, boli technickejšie. Slovenský futbal je silovejší,“ tvrdí. Nečudo, veď Michel zatiaľ okúsil brazílsku a portugalskú ligu. A tá má od stredoeurópskeho poňatia futbalu poriadne ďaleko.
„Tým, že som sa stal aktívnym futbalistom, sa mi splnil detský sen. Neviem si predstaviť, čo by som robil, keby som nemohol hrať futbal,“ hovorí chlapík, ktorý na rozdiel od Tiaga ovláda rytmy samby. Na druhej strane, nevie, čo má čakať od zimy. Pokým jeho kolega už absolvoval zimné prípravy v troch európskych krajinách, pre Neta bude tá trnavská prvá v mínusových teplotách. „Zimy sa nebojím, ale určite nebude príjemné prísť z Brazílie, kde bude okolo 30 stupňov nad nulou, do mrazu. Asi si oblečieme dve vetrovky, tri svetre, a troje rukavíc,“ hovorí s nadsádzkou.
V Brazílii oslavujú Vianoce podobne ako na Slovensku. Za hlavný sviatočný deň však považujú 25. december. „Teším sa na Vianoce, oslávime ich s rodinou a kamarátmi. Po dvoch mesiacoch uvidím svoju manželku. Nakúpil som jej na Slovensku menšie darčeky, ako oblečenie či parfum. Sme spolu už jedenásť rokov, z toho štyri roky zosobášení.“ Chlebík legionára - to veru nie je med lízať. A čo by si prial Michel do odvetnej časti Corgoň ligy? „Trnava je klub s obrovskou tradíciou, očakával som aj z tohto hľadiska lepšie umiestnenie. Verím, že na jar náš výkon porastie a prídu i výsledky, ktoré nám pomôžu dostať sa do pohárovej Európy,“ zakončil debatu.


Vizitka: Tiago Henrique Bernardini Consoni
Narodil sa 2.12.1979 v Ararase. Jeho cesta do Spartaka viedla cez brazílske kluby Internacional, Santos, Uni?o S?o Jo?o, švajčiarsky Thun, české Slovácko, rakúsky Altach a opäť brazílsku Coritibu a Ituano. Ženatý, s manželkou Vanessou majú dcérku Lorrye.

Vizitka: Michel Cury Neto
Tvorivý stredopoliar (nar. 24. 7. 1981) sa narodil v brazílskom Divinópolise. S futbalom začal v Cruzeire, jeho kariéra pokračovala v America Mineiro, ďalšie roky strávil v Portugalsku, kde hrával za Academicu Portugal a Sport Lisboa Nelas. Neskôr sa vrátil do Brazílie, hrával za Rio Branco, America de Natal, Gama DF a Uberaba Sport. S manželkou Joelmou Medeiros zatiaľ deti nemajú.

Z Gomesa futbalový manažér
Tlmočníka nám počas rozhovoru robil Luis Fabio Gomes. Rodák z Londriny sa stal priekopníkom brazílskeho futbalu v Trnave. Do Spartaka ho priviedol zo Slovana Bratislava tréner Dušan Galis. Fabio neskôr pôsobil ešte v iných kluboch v Čechách i na Slovensku, v súčasnosti oblieka dres SC Kirchberg v regionálnej rakúskej súťaži. „Po jeseni sme na šiestom mieste, s čím nemôžeme byť spokojní,“ hovorí Gomes.
V Trnave sa zabýval, oženil sa tu, s manželkou Alicou majú dcérku Máriu-Helenu. „Trénerstvo ma neláka, chcem sa venovať manažérskej činnosti. Spolupracujem s talianskym manažérom, pre ktorého vyhľadávam talenty. Máme vyhliadnutých viacerých šikovných chlapcov, ktorých by sme chceli odporučiť na skúšku do väčších klubov,“ uviedol Gomes.
A čo hovorí na svojich nasledovníkov v trnavskom drese? „Sú to ľudsky aj hráčsky výrazné osobnosti. Na moje prekvapenie sa až príliš rýchlo uchytili v základnej zostave, keďže viem, ako ťažko sa presadzujú v Trnave Brazílčania. Fanúšikovia Spartaka sú veľmi nároční. Prajem im, aby sa uchytili a na budúci rok hrali ešte lepšie,“ dodal Gomes.


(Článok bol uverejnený v týždenníku Trnavský hlas).