Tretí turnajový deň bol zároveň prvý hracím. Kým hráči nominovaní na zápas dopoludnia absolvovali iba krátku prechádzku popri pobreží a mysľou sa sústredili na prvého súpera, zvyšní hráči mali individuálne tréningy v posilňovni alebo v bazéne.

Spartakovci sa dostali po roku na národný štadión v Ta Qali a pochvaľovali si, že trávnatý koberec bol vymenený a rozhodne lepší ako minulú zimu. Hneď vedľa národného stánku je aj štadión, na ktorý majú viacerí nepríjemné spomienky z leta. Na umelej tráve podľahol Spartak v prvom pohárovom zápase Európskej konferenčnej ligy FC Mosta prekvapivo 2:3. Možno keby sa vtedy hralo o kúsok vedľa na prírodnom trávniku, mohol byť výsledok iný, ale to už je história a dohady.

Každopádne, rakúsky Tirol Wattens sa javil ako náročnejší súper. Navyše, Gašparík mohol vyberať z menšieho počtu hráčov, napriek tomu bol najmä prvý polčas až prekvapivo pevne v rukách hráčov zo slovenského klubu.

„Chalani, ktorí ostali mimo ihriska, mali ťažšie tréningy, nechceli sme ich dávať do hry a pôjdu v ďalšom zápase,“ vysvetľoval po zápase trnavský tréner, prečo sa rozhodol pre zostavu, ktorú poslal na Rakúšanov.

Všetci novinári hľadali najmä Martina Škrtela, ktorý však s výpravou neodcestoval. „Niektorí chalani, ktorí boli v zahraničí, mali problémy s tým, že by ich nevpustili na Maltu, tak prídu v stredu, resp. vo štvrtok. Martin Škrtel mal menší problém s operovanou achilovkou, keď bude mať v poriadku výstupnú prehliadku a bude na sto percent pripravený, tak sa môže k nám pripojiť.“

Prvýkrát spolu hrali na ľavej strane Kazeem Bolaji s Miloszom Kozakom. Kvôli menšej rečovej bariére Nigérijčan a Poliak o to aktívnejšie gestikulovali, no herne im to aj podľa Gašparíka ladilo. „Kazeem s Kozakom hrali výborne. Hrali spolu prvýkrát a sedelo im to. Boli kvalitní do defenzívy a veľmi nepríjemní do ofenzívy. Potvrdili, že obaja majú kvalitu a budú prínosom. Milosz hral po dlhej dobe, preto som nechcel riskovať zranenie a polčas mu stačil. Ukázal čo vie a bude pripravený do ďalšieho zápasu.“

Samostatnou kapitolou bolo nasadenie tínedžerov z trnavského dorastu. Nielenže si trojica Sabol, Ferenčík a Rusnák odkrútila svoj debut pri v seniorskom áčku, ale Richard Sabol sa hneď blysol aj gólom na medzinárodnej scéne. „Bolo na nich trocha vidno nervozita. Nie je ľahké zachytiť tempo zápasu, najmä v druhom polčase, keď súper prehráva a všetko vrhne do ofenzívy. Napokon však mali aj kľúčové zákroky a myslím, že sa nestratili. To, že Sabol nastúpil prvýkrát za áčko a hneď dal pekný je gól, je príjemný bonus,“ dodal tréner.

Kým Oliver Rusnák a Alex Ferenčík sú ročník narodenia 2004, Sabol je o rok starší. Možno sa to nezdá, ale ešte o pár mesiacov je od neho mladší aj Sebastian Kóša, ktorého už len málokto považuje pri áčku za mlaďasa. A to sa chalan aj počas regenerácie na masážnom stole po zápase učil na písomku z lexikológie, ktorá ho čaká ešte dnes večer. O jej výsledku vás budeme informovať v ďalšom spravodajskom bloku...