Prvú polovicu základnej časti ukončilo najslávnejšie slovenské derby medzi Slovanom a Spartakom. Fanúšikovia futbalu boli zvedaví, či sa Slovanu podarí po prehre v Jerevane a vnútorných problémoch reštartovať mužstvo, alebo ich herné trápenie bude pokračovať. V Trnave však dokázali, že aj počas krátkeho času sa slovanisti dokázali dať na derby dokopy a ukázali svoju hernú kvalitu, aj keď v koncovke, našťastie, zlyhali.

Priamo na štadión sa na stretnutie odvekých rivalov prišlo pozrieť deväť tisíc fanúšikov, ktorí sa tentoraz predviedli v tom lepšom svetle ako pred jedenástimi mesiacmi. Vytvorilo pravú futbalovú atmosféru, v ktorej si na ihrisku nemohol nikto nič zľahčiť. Hoci to nebol zápas, ktorý by dvíhal divákov zo sedadiel a šanca striedala šancu, ale to sa ani v takýchto zápasov očakávať nedalo. Kvalitu často eliminovala ešte vyššia kvalita, no nasadenie sa zrejme vyčítať nedá nikomu z aktérov.

„Verili sme si a veľmi sme chceli vyhrať. Vedeli sme, že príde viac ľudí a štadión sa zaplní a aj kvôli nim sme chceli vyhrať. Cítili sme, že to môžeme zvládnuť, no nepodarilo sa. Teším sa, že nás prišlo povzbudiť toľko ľudí a za to im ďakujeme. Škoda, že sme ich nepotešili, ale na konci nám zatlieskali, takže to asi nebolo až také zlé. Slovan mohol dať gól, mali tam šance a brejky. V druhom polčase už sme boli nebezpečnejší my, ale chýbala nám finálna fáza alebo posledná prihrávka. V konečnom dôsledku je remíza asi spravodlivá,“ zhodnotil zápas stredopoliar Spartaka Trnava Roman Procházka, ktorý obhospodaroval veľkú časť hracej plochy, absolvoval množstvo súbojov a zápas dohral s krvavým šrámom na tvári.

Slovan mal v úvode zápasu skutočne až komfortne veľa priestoru pri brejkoch. Každý zisk lopty pretavil na protiútok a prečíslenie a Trnavčanov stálo veľa síl, aby ich zahatali. Domáci tréneri preto zmenili pôvodný systém. V úvode druhej polovice sa síce do najväčšej tutovky dostal Čakvetadze, ktorého bravúrne vychytal brankár Takáč, ale od tohto momentu prebrali opraty zápasu domáci.


„V prvom polčase sme neboli kvalitní na lopte. Chceli sme hrať trojobrancový systém s dvoma útočníkmi vpredu. Nechávali sme však Slovanu veľmi veľa priestoru na protiútoky. Okolo tridsiatej minúty sme to zmenili, Paur ostal na ľavom krídle. V druhom polčase sme tam dali Taiwa a dostávali sme sa do našej typickejšej hry, no kvalita Slovana nám nedovolila dostať sa do veľkých šancí a skórovať,“ uznal Michal Gašparík. Škoda, že územná prevaha neviedla k viacerým presným strelám na bránku, hoci na hráčoch bolo vidno, že sa o streľbu pokúšajú. Po prvýkrát tak vyšli spartakovci v tejto sezóne v lige strelecky naprázdno.

Teraz ich čaká reprezentačné prestávka a po nej dlhá šnúra na ihriskách súperov. Na Štadióne Antona Malatinského sa totiž hneď po reprezentačnom zápase bude vymieňať trávnik a Spartak doma odohrá najbližší domáci zápas až 11. novembra proti Skalici. Medzitým sa postupne predstaví v lige v Zlatých Moravciach, Banskej Bystrici, Podbrezovej, Žiline a v Dunajskej Strede a v Slovnaft cupe na budúci týždeň v Trenčianskych Stankovciach.

„Vôbec nám neprekáža, že budeme hrať vonku, lebo nám sa tam veľakrát hrá lepšie ako doma. V minulej sezóne, aj teraz máme pomaly viac bodov zvonku, takže toto nie je problém. Rozlúčka to bola pekná, výborná kulisa, aká by na derby mala byť vždy. Z tohto pohľadu to bol pekný zážitok, len škoda, že keď už to bola remíza, tak nepadli nejaké góly,“ povedal Michal Gašparík, ktorý zápasy na súperových ihriskách nevníma ako nevýhodu. Naopak, na trávniku už vidno známky opotrebenia a hráči sa tešia na nový koberec, ktorý by mohol kvalite hry prospieť.