Dávid Miškovič trénuje okrem mladších žiakov do 13 rokov aj prípravku do 9 rokov. Práve on prinesie hodnotenie jesennej časti.

Ako hodnotíte jesennú účasť v lige prípraviek?

V lige prípraviek sme odohrali všetky zápasy proti o rok starším súperom, okrem zápasu s Nitrou. V každom stretnutí sme protivníka gólovo prestrieľali. V zápasoch proti o rok starším súperom sú hráči nútení pracovať s loptou rýchlejšie, takisto sa proti fyzickým súperom v individuálnych súperoch ťažšie presadzujú.

Aj napriek tomu, že ste odohrali v lige všetky zápasy, stihli ste sa zúčastniť aj zaujímavých turnajov?

Ešte na konci leta pred ďalšou vlnou pandémie sme stihli vycestovať na turnaj do Ostravy, kde bola celá poľská špička a kvalitné tímy z ČR. Chalani prešli turnajom ako nôž maslom, všetky zápasy vyhrali a zanechali dobrý herný dojem. Technicky a rýchlostne vyčnievali nad ostatných súperov. Od organizátorov dostali pochvalu. Neskôr sme za hranice už nemohli, tak sme sa snažili absolvovať čo najkvalitnejšie konfrontácie u nás. Absolvovali sme viacero trianglov, azda najkvalitnejší v Bratislave proti TOP akadémiám u nás. Menovite CFT Academy Vranov, Slovan a Žilina. Chalani v každom zápase vyhrali.

Aká bola hlavná náplň tréningového procesu?

V našich prípravkárskych kategóriách už pár sezón fungujeme podľa výborne spracovanej metodiky zameriavajúcej sa na nácvik základných herných činností s loptou. Hráči si prechádzajú v pravidelných mezocykloch určitými kľučkami či ball mastermi, ktoré sa snažíme dostať na najvyššiu možnú technickú úroveň. Do cvičení sa snažíme zakomponovať rôzne podnety, aby si zvykali na hru s hlavou hore a pod tlakom súpera.

Zaznamenali ste prenos tréningových činností do zápasov?

V každom zápase dostávajú chalani úlohy, ktoré by počas neho mali splniť, respektíve, za ktoré dostávajú body. Hráči v tomto veku doslova hltajú to, čo tréneri povedia alebo vymyslia, o to viac sa potom darí natrénované veci preniesť do zápasov. Celkovo hodnotíme transfer naučených typov obchádzania veľmi pozitívne. Trošku negatívne sa pozeráme na fakt, že v ligových zápasoch, kedy väčšinou proti nám súperi nechcú hrať konštruktívne, prídu momenty, kedy sa vytrácajú zo zápasu kľučky a futbalovosť, avšak po krátkych rozhovoroch a usmerneniach hráči pokračujú v pre nich typickom štýle.

Čo považujete za vrchol jesene?

Dostali sme sa do obdobia, kedy najpozitívnejšie začíname brať dni alebo týždne, kedy sme mohli trénovať všetci spoločne, bez karantén a odohrať aj nejaký zápas alebo triangel. Za vrchol osobne považujem to, že napriek mnohým prekážkam v posledných mesiacoch hráči pokračujú v rýchlom napredovaní. Futbal ich neskutočne baví, každý tréning je plný emócií a nadobúdajú to správne a zdravé sebavedomie a prúdi v nich trnavská DNA.

Čo čaká kategóriu U9 po novom roku?

V bežnom čase by som na túto otázku vysypal z rukáva 10 zahraničných turnajov, trianglov s najkvalitnejšími tímami víkend čo víkend. V tomto období však čakáme aké podmienky nastolia, kedy a či začneme trénovať a o zápasoch sa nám môže zatiaľ len snívať. Sme v kontakte s najlepšími tímami Rakúska, Česka, Poľska a Maďarska a čakáme len na moment, kedy sa za nejakých podmienok budeme môcť stretnúť na ihrisku. Osobne dúfam, že hráčov neobíde top okamih ich prípravkárskeho veku – turnaj majstrov Champions Trophy, ktorý zvykne hrať kategória U9 pred letnou pauzou.

Trénerom prípravky do 8 rokov je Michal Gazdík, ktorý sa s nami podelil o pocity a dojmy z jesennej časti.

Ako sa vám darilo v lige prípraviek?

Celú ligu prípraviek sme odohrali proti o rok starším súperom, čo nám v zápasoch spočiatku prinášalo nové situácie, na ktoré chlapci ešte neboli zvyknutí. Bolo potrebné, aby sme začali hrať v súbojoch viac do tela a byť rýchlejší pri všetkých situáciách na ihrisku. Ale myslím si, že po prvých zápasoch proti Zlatým Moravciam a Dubnici nám to už nerobilo problémy takmer vôbec. Po hernej a futbalovej stránke sme sa snažili, aby sa hráči dostávali do situácií jeden proti jednému a riešili ich samostatne v akomkoľvek priestore na ihrisku. V zápasoch nám to aj vo veľkej miere vychádzalo a myslím si, že sme boli v hre 1 na 1 dostatočne úspešní. Mierne problémy nám robila hra pri čiarach, kde sme zo začiatku často chodili vždy len na silnejšiu nohu a tým pádom sa chlapci dostávali do autu. Následne sme v tréningovom procese pracovali na tom, aby sme to z našej hry odstránili a chalani si začali veriť aj na slabšiu nohu a nebáli sa ňou či už prihrať, ale aj zakončiť. Celkovo sme s trénerom Tibenským boli s ligou prípraviek veľmi spokojní a takmer celú jeseň sme po hernej stránke dokázali dominovať aj proti starším súperom.

Aké turnaje ste odohrali počas jesene?

Kvôli pandemickej situácii nebol pre našu kategóriu počet kvalitných turnajov na Slovensku až taký vysoký, ale snažili sme sa, aby sme hrali veľa zápasov a menších turnajov, či už so Slovanom, Dunajskou Stredou alebo Trenčínom. Väčšinu našich turnajov sme na jeseň hrali proti o rok starším súperom, čo si myslím, že chalanov posunulo o krôčik ďalej ako boli so svojou výkonnosťou na tom doteraz. Posledný turnaj sme odohrali v novembri v Kalinkove, kde sme postavili dve rovnocenné mužstvá, jedno prešlo turnajom bez zaváhania a druhému sa darilo takmer rovnako, keď si na svoje konto pripísalo len jednu remízu. Najviac nás asi mrzí, že sme sa už nemohli zúčastniť turnaja v Žiline, ktorý bol plánovaný na začiatok decembra. Spolu sme na jeseň odohrali 16 turnajov či zápasov.

Čo bolo hlavným tréningovým prvkom jesene?

Do tréningového procesu nám počas jesene pribudli noví hráči z okolia Trnavy a myslím si, že výborne zapadli medzi chlapcov, ktorí sú v Spartaku už dlhší čas. Hlavnou náplňou tréningového procesu bolo jednoznačne zlepšovanie herných činností jednotlivca, ktoré nám vyplývajú či už z metodiky klubu alebo aj zo spolupráce a metodiky od Coerver coachingu. Chalani dostávali prvé domáce úlohy v podobe ball mastery, čiže jemnej techniky s loptou. Na tréningoch sme sa snažili, aby bolo čo najviac cvičení zábavnou formou a súťažou o body a aby tam panovala dobrá nálada, pretože vo veku 7 rokov je futbal stále veľkou zábavou. Takisto sme sa venovali aj základom správnej techniky zakončenia.

Dokázali ste pretaviť tréningové situácie aj do zápasov?

Ako som spomínal vyššie, mali sme spočiatku v zápasoch určité problémy, napríklad pri čiarach ihriska alebo so založením útoku. V tréningovom procese sme sa tomu následne venovali a odstraňovali sme menšie chyby, ktoré sa nám tam vyskytli. Pri hre 1 na 1 (ktorej sme sa takisto veľmi veľa venovali v tréningovom procese) bolo vidieť, že naši hráči sú veľakrát technickejší ako súper a darilo sa nám týmto spôsobom presadzovať. Najhlavnejšie je, aby si naši hráči v týchto situáciách verili, boli sebavedomí, a to bude určite výhodou do budúcna pri vyšších kategóriách.

Čo považujete za vrchol prvej polovice sezóny?

Vrcholom jesene pre nás bolo, že sa chlapci zlepšovali v hre 1 na 1, ale aj v situáciách 1 na 2, respektíve 2 na 1, boli veľmi sebavedomí a, v dobrom, až drzí. Ďalej to, ako sme pracovali spoločne ako jeden kolektív, kde nenastali medzi chlapcami žiadne problémy a po každom zápase si užili spoločnú ďakovačku s rodičmi, čo ich vždy najviac poteší a motivuje na sebe pracovať ďalej.

Aký máte plán po zimnej prestávke?

Ak nám to pandemická situácia dovolí, mali by sme v máji vycestovať na medzinárodný turnaj do Zakopaného a takisto budeme radi, ak nám vyjde turnaj v Žiline. Ďalej nás čaká liga prípraviek, v ktorej by sme chceli opäť zlepšiť činnosti, ktoré nám až tak nevychádzali na jeseň a herne by sme chceli dominovať v každom zápase.