Ešte prednedávnom bol súčasťou mládeže Spartaka ako tréner U14 a U7. V júni úspešne absolvoval záverečné bakalárske skúšky na Fakulte telovýchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave v odbore učiteľstvo telesnej výchovy & anglického jazyka a literatúry, aby sa už v auguste presunul do ďalekého fínskeho mesta Jyväskylä, kde absolvuje magisterské štúdium na fakulte športovej a zdravotnej vedy na University of Jyväskylä. Ivan Čulák

Ako skrsla myšlienka študovať vo Fínsku a čo všetko tomu predchádzalo?

Práve pre Fínsko som sa rozhodol najmä z dôvodu kvality vzdelávacieho systému a telesnej výchovy v tejto krajine, čo môžem potvrdiť už po prvom semestri. Odbor, ktorý študujem, zahŕňa presne oblasť športu, ktorá ma baví a zaujíma (hlavne psychologická stránka). Samotná myšlienka odísť do zahraničia sa rodila postupne. Minulý rok som sa zúčastnil webináru o tejto fakulte a nakoniec, po viacerých rozhovoroch s rodinou, priateľkou a kolegami, som si povedal, že idem do toho. Prijímacie skúšky pozostávali z troch kôl, prvým bolo úspešné absolvovanie testu z anglického jazyka na Britskej ambasáde. V druhom kole bolo bodové hodnotenie dokumentov ako životopis, motivačný list, návrh výskumu, mimoškolské vzdelanie (kurzy, stáže, licencie, VŠ výskum atď.). V poslednom kole som musel absolvovať 90 minútové online interview so zástupcami školy v anglickom jazyku. (Počet zahraničných uchádzačov v tomto školskom roku na celú fakultu bolo 1373, z nich 60 prijali do 3 odborov).

Aké najväčšie rozdiely si zatiaľ pocítil medzi „študentským“ životom na Slovensku a Fínsku?

V prvom rade, fínski študenti dostávajú príspevok od štátu na štúdium, čo znamená, že väčšina nemusí pracovať popri škole ako u nás, ale môže robiť čo ich baví (šport, hudba, výlety a pod.). Toto sa odzrkadľuje aj na počte možností ako tráviť čas mimo školy. Veľký skok je pre mňa počasie, ešte som asi nikdy v minulosti nenosil zimnú bundu v auguste. Tak isto sa niekedy stane, hlavne v zimných mesiacoch, že sa človeku nepodarí vidieť slnko 2 až 3 dni. Momentálne vychádza približne o 9 ráno a zapadá o pol 4 poobede, takže ak som v škole, slnka si moc neužijem. Čo asi bude zaujímať hlavne fanúšikov, tak pivo v bare tu stojí 7 a viac eur, takže sa oplatí vychytať študentské akcie, kedy je “iba“ za 3 eurá (smiech). Tu vo Fínsku však platia striktné obmedzenie a kontrola predaja alkoholu, tak isto sú žiaci v školách pravidelne vzdelávaní o účinkoch alkoholu ako takého. Podľa dostupných informácií, 1 z 3 Fínov neochutná alkohol do 18 rokov a čo sa týka cigariet, Fínsko má v pláne do roku 2030 úplne zakázať predaj a používanie cigariet.

Napriek aktuálnej situácii vo svete, je tu o mnoho viac možností na stretávanie sa, či už na športových podujatiach alebo rôznych akciách, ktoré bežia neustále bez akýchkoľvek obmedzení. Spôsobov ako tráviť voľný čas mimo školy je veľmi veľa a šport je jednou z oblastí života, ktorá nemá absolútne žiadne obmedzenia. Z informácií z webu viem, že mládežnícky šport na Slovensku sa opäť úplne zastavil, čo je obrovská škoda, pretože tu vo Fínsku boli od začiatku pandémie mládežnícke športy obmedzené približne iba na mesiac.

Nočná Jyväskylä


Je niečo, čím ťa fínska kultúra veľmi milo prekvapila alebo naopak?

Z mojej doterajšej skúsenosti musím oponovať názoru, že by tu boli odmeraní a chladní ľudia, ako sa o severanoch hovorí. Väčšina ľudí, ktorých som stretol alebo spoznal, boli veľmi priateľskí od prvého momentu. Ďalej je to určite všeobecná úroveň znalosti anglického jazyka, zatiaľ som sa nestretol s nikým, kto by neovládal angličtinu. V tomto smere sú aj veľmi ochotní a radi prepnú do angličtiny, keď zistia, že ešte neovládam dobre fínsky jazyk. Vo futsalovom tíme, kde hrám, som jediný cudzinec, napriek tomu sa na tréningoch často používa angličtina. Väčšina ľudí tu tiež preferuje bicyklovania než auto (aj v zime), ľudia sú tu veľmi disciplinovaní, ochotní dodržiavať pravidlá. Inak všetci, čo sa pohybujú okolo futbalu, tu poznajú Martina Škrtela ;-).

Aké rozdiely vnímaš vo vysokoškolskom štúdiu medzi krajinami?

Cítim určite väčšiu voľnosť a flexibilitu, zatiaľ som nemal ani jednu klasickú skúšku ako poznáme zo Slovenska. Väčšina hodnotení je z aktivity na hodinách, prezentácii a sebahodnotení. Teória je preberaná v rámci samoštúdia mimo hodín, na ktorých sa rieši aplikácia teórie do praxe, rôzne diskusie či praktické výstupy z danej témy. V rôznych témach sa učitelia snažia priblížiť vybranému športu každého študenta (v moje skupine je to napríklad futbal, tenis, auto-rely, americký futbal, tanec, hokej, snowboarding a dokonca aj e-šport). Ako študent mám v škole k dispozícii obed za 2,70,- eura, čo je myslím menej ako na väčšine vysokých škôl na Slovensku. Ešte spomeniem, že v rámci prvého semestra som musel absolvovať povinný predmet fínsky jazyk, našťastie úspešne, lebo je to hrozný jazyk (smiech).

Popri štúdiu si aj aktívny ako tréner v rámci nejakej praxe alebo voľnočasových aktivít?

Aktívne pôsobím v prvoligovom mládežníckom klube JJK Jyväskylä pri tíme U16 ako asistent. Do klubu ma prijali bez problémov, aj napriek mojej stále slabej úrovni fínskeho jazyka. Hráči však nemajú vôbec problém porozumieť vysvetleniam a spätnej väzbe v angličtine, čo je pre mňa obrovská výhoda. Taktiež je pre nás trénerov veľká výhoda, že sa venujeme čisto futbalovej stránke, keďže máme k dispozícii kondičného trénera, fyzioterapeuta a športového psychológa pre mládež. V rámci štúdia môžem vycestovať do zahraničia na 3 mesiace, takže verím, že sa mi podarí dostať do zaujímavej európskej alebo svetovej futbalovej destinácie. Vo svojom voľnom čase hrám futsal za fakultný tím, ktorý pôsobí v najvyššej Fínskej futsalovej lige (Liikunnan Riemu). Zahral by som si aj veľmi rád futbal, ale na ten mi je tu príliš zima (smiech).

Tréningová hala JJK Jyväskylä

V Spartaku si pôsobil pri rôznych kategóriách, vidíš už nejaký rozdiel v trénovaní mládeže u nás a vo Fínsku?

V prvom rade treba spomenúť Fínsky vzdelávací systém, ktorý hráčov pripravuje vynikajúco po všetkých stránkach. Či už to je cieľavedomá snaha učiť sa, rešpekt k trénerom a k spoluhráčom alebo samotná telesná pripravenosť. Futbaloví a kondiční tréneri vo Fínsku nemusia riešiť pohybové základy (gymnastika, atletika, loptové športy) u hráčov počas tréningov, pretože majú vynikajúce základy z telesnej výchovy v škole. Ďalšou výhodou je postavenie trénera. V krajine je obrovský rešpekt pre pedagogické povolania a to sa odzrkadľuje aj do každodenného tréningového procesu mládeže. Moji trénerskí kolegovia prakticky nepoznajú, čo je to konflikt s hráčmi alebo s rodičmi, keďže sú rešpektovaní ako odborníci na svoju prácu. To isté platí aj pre osobu rozhodcu v mládežníckom futbale. Deti v prípravkárskom veku nemusia hrať pohybové hry na futbalových tréningoch, pretože majú výborný základ zo školskej telesnej výchovy. Bohužiaľ, toto často musia tréneri na Slovensku nahrádzať na úkor samotného futbalu.

Na druhej strane, väčšina trénerov si drží od hráčov odstup a nie sú až tak aktívni počas tréningov a zápasov ako tréneri na Slovensku. Častokrát sa stane, že môj kolega (asistent trénera č.2) nepovie smerom k hráčom počas tréningu vôbec nič (iba pred a po).

Čo funguje na Slovensku v mládežníckom futbale lepšie ako vo Fínsku a naopak?

Ak by ste sa pozreli na mládežnícky zápas vo Fínsku, ťažko by ste vybrali niekoho, kto vás zaujal ako individualita alebo ako “rozdielový“ hráč. Tak isto sa tu vo všeobecnosti vyskytne minimum súbojov 1vs1 či už v tréningu alebo zápase, čo vyplýva z ich poňatia futbalu ako tímového športu, a to aj napriek celkom veľkému vplyvu “futbalu z Južnej Európy“ (mali dlho portugalského šéfa zväzu a vzdelávania trénerov, Ekonno metódu, čo je niečo ako Coerver u nás, vyučujú španielski tréneri a celkovo aj 4 či 5 klubov v najvyššej lige malo trénera z Portugalska/Španielska). Pred mesiacom sme odohrali zápas, v ktorom sa všetci naši hráči pokúsili iba štyrikrát o hru 1 proti 1 za 80 minút. V tomto sú naši hráči o moc sebavedomejší, čo ich v konečnom dôsledku robí „rozdielovejšími“ a zaujímavejšími pre mužský a európsky futbal. Myslím si teda, že u hráčov na Slovensku vieme viac oceniť ich rozdielnosť. Videl som už hrať viacero top mládežníckych klubov vo Fínsku a podľa môjho názoru sme na tom (v Spartaku) určite lepšie po technickej stránke. Tu sú však hráči vynikajúco pripravený pohybovo. Na druhej strane, ak si porovnáme štatistiky slovenských a fínskych hráčov v Premier League, tak nás prevyšujú v počte strelených gólov a aj odohraných minút:

SVK – 21 hráčov od roku 1993, 657 zápasov, 49 gólov (z nich 16 dal Martin Škrtel)

FIN – 21 hráčov od roku 1993, 1554 zápasov, 121 gólov

Fínski mladí hráči majú oproti Európe celkovo nevýhodu v tom, že hrajú a trénujú iba na umelej tráve. V kategórii U16 máme hráčov, ktorí hrali na živom trávniku po 15 mesiacoch, a to na reprezentačnom zraze, čo určite nie je ideálne a vyžaduje si dlhší čas na adaptáciu. Čo vnímam vo Fínsku pozitívne je, že hráči sa tu už od cca 12/13 rokov sami rozcvičujú pred tréningami a zápasmi a nestáva sa, že by to niektorí z nich podcenil alebo odflákol. V koncentrácii a mentálnom nastavení na tréningu máme čo na Slovensku dobiehať. Je to samozrejme aj práca športového psychológa, ktorého máme špeciálne iba pre mládežnícku sekciu.

Liikunnan Riemu po víťazstve v derby nad fínskym majstrom (5:3)

Vianoce stráviš vo Fínsku alebo sa chystáš domov?

Vianoce strávim doma a verím, že bude situácia pokojnejšia a budem sa môcť stretnúť nielen s rodinou a blízkymi, ale aj s trénermi v Spartaku na káve, ktorú mi možno konečne pripravia oni, keďže ako najmladší som ju musel vždy variť ja (smiech).

O rok a pol ťa môžeme opäť očakávať v mládeži Spartaka?

Verím, že sa naše cesty opäť stretnú a budem môcť pracovať s hráčmi a kolegami, ktorých som stretával 4 roky takmer každý deň. Budem veľmi rád, ak sa s nimi tiež budem môcť podeliť o svoje skúsenosti a vedomosti a pomôcť tak mládeži FCST v ďalšom napredovaní.