Celý zápas bojoval a drel ako mulica, či lepšie povedané ako správny kapitán. Martin Mikovič odohral ďalší zo série výborných zápasov a počas jari sa dostáva do skvelej fazóny. Jeho prínos v šatni je nespochybniteľný a teraz k tomu pridáva aj výkony na ihrisku. Pre mladších spoluhráčov musí byť rešpektovaným vzorom a pre protihráčov obávaným súperom. To všetko včera predviedol a ako rodený Trnavčan si výhru v derby na Tehelnom poli isto užíval najviac. Rovnako, ako ho prehry s týmto súperom bolia viac ako iné.

Derbyzápasy majú aj na tribúnach iný náboj. Vážnosť mu pripisujú všetci skalní fanúšikovia, ktorí teraz musia stáť bokom a pozerať sa na futbal iba cez obrazovku. Preto v Trnave zorganizovali vyprevádzanie, ktorým chceli prízvukovať, že hoci ich nie je cez zápasy počuť, sú tu. „Asi od stredy sme vedeli, že sa niečo chystá, ale že až v takomto počte prídu sme nečakali. Zažil som to naživo a potom som si pozeral aj na videu...myslím, že teraz nás tam bude čakať ešte viac ľudí,“ povedal Mikovič po zápase a správne tušil, že aj návrat bude triumfálny. Hráči aj fanúšikovia si to právom užili a zrejme každému z nich prišlo ľúto, že sa to deje práve v tomto období, keď sú tribúny štadiónov uzatvorené.


Tréner Michal Gašparík po zápase povedal, že Slovan má lepšie individuality, ale Spartak má lepší tím. Práve po jeho príchode v zimnej prestávke sa v tom tíme niečo zmenilo k lepšiemu. „Ten prístup je úplne iný ako na jeseň. Mužstvo ťahá za jeden povraz. Je to vidieť na ihrisku, aj v šatni by ste mohli vidieť aká je pohoda. Asi sme dali do toho viac srdiečka a tú emóciu,“ povedal bezprostredne po zápase Martin Mikovič. Novinári mu hneď pripomenuli, že naposledy Spartak vyhral v Bratislave ešte s ním zostave pred jeho odchodom do Poľska a vymenúvali všetky zápasy bez gólu. Nebolo treba, on o nich vedel, rovnako ako o tých ostatných negatívnych sériách, na ktoré chcú spartakovci zabudnúť a zničiť ich. „Nejako tie série začíname rušiť. Škoda tej Žiliny, ale k tomu už sa nechceme vracať. Zdolali sme Dunajskú Stredu, doma Žilinu po piatich rokoch. Lámeme tieto neúspešné série a neviem kde sa zastavíme.“

Miki si ako tímový hráč pochvaľuje atmosféru v šatni a homogénny kolektív, ktorý sa začína formovať. Herne cenný, vekovo vyvážený a povahovo zodpovedný. „Tréner s manažmentom vybrali vhodné typy do mužstva. Ja môžem trénerovi len poďakovať, lebo keby nebolo jeho, tak tu dnes asi nie som. Dôveroval mi a je to asi aj cítiť na ihrisku. Veľmi dobré charakterové typy máme v kabíne.“

Nad Martinom Mikovičom visela pred zápasom hrozba deviatej žltej karty, ktorá by znamenala stopku. Trnavčan sa však s nástrahami vysporiadal dobre a na svojej ľavej strane si urobil poriadok aj bez faulov. „Čavrič má rýchle nohy, ale vedel som, že má silnejšiu pravú nohu, na ktorú si to hádže, tak som sa mu ju snažil zatvárať. Po ňom prišiel Erik Daniel, tiež taký rýchlostný typ, ale nachystaní sme boli dobre. Možno dve situácie si vytvorili, ale dnes sme to zahrali neskutočne,“ zhrnul zápas trnavský kapitán.

On aj jeho spoluhráči si za odmenu užijú dva dni voľna, vstrebú príjemné pocity, ktoré by im mali pomôcť aj proti najbližšiemu súperovi z Trenčína.