Spartak chcel po reprezentačnej pauze odčiniť predchádzajúce zaváhanie v Žiline, no nepodarilo sa mu. Po druhýkrát v sezóne síce dokázali červeno-čierni na inkasovaný gól odpovedať vyrovnaním, no podobne ako v Dunajskej Strede, aj tentoraz dostali druhý gól. Zaujímavosťou je, že o oba góly sa postaral Martin Gamboš, ktorý na prvý prihral a víťazný gól sám strelil. V minulej sezóne bol na hosťovaní v Trnave a v 21 zápasoch sa presadil strelecky len raz. Pritom v Žiline nastúpil len na svoj tretí zápas v sezóne a prvýkrát od začiatku.

Druhou zaujímavosťou je, že priebeh zápasu bol ako skopírovaný z posledného vzájomného duelu v nadstavbe o titul. Aj vtedy sme inkasovali v 5. minúte, v 50. vyrovnali, len rozhodnutie prišlo vtedy o šesť minút skôr.

Prvému gólu predchádzala smola stopéra Anthonyho, ktorý sa na umelom povrchu pošmykol pred prihrávkou na Bičachčiana. Nebyť tohto momentu, zrejme by bez väčších problémov loptu získal alebo minimálne strelca zblokoval. „Žilina je doma na umelke veľmi silná, hrá kombinačne, sú to mladí chalani, draví, behaví, ako sme sa mohli presvedčiť. My sme však hrali z bloku, vypojili sme im šestku, nahrávali si stopéri a nútili sme ich riešiť situácie nákopom. Prvý gól sme dostali veľmi skoro po našich chybách, pošmýkali sa nám tam hráči a trafil to k tyčke. Dostali sme sa do zápasu, vyrovnali a mali sme nejaké situácie, keď chýbala lepšia finálna prihrávka a mohli sme ísť na bránu,“ povedal po stretnutí strelec jediného trnavského gólu Martin Mikovič, ktorý sa presadil po prvýkrát v tejto sezóne. „Už bolo načase, aby som dal ten gól. Mal som aj predtým nejaké situácie, ktoré som nevyužil. To, že som dal gól teraz príliš nerieši, keďže nám to neprinieslo žiadny bod. Prehrali sme aj predtým doma s Nitrou a s Trenčínom to musíme dobehnúť.“

Spartak nečaká so žiadnym súperom tak dlho na víťazstvo ako práve so Žilinou. Naposledy ju zdolal v roku 2016 a na jej pôde dokonca ešte v roku 2011 pod vedením Pavla Hoftycha, s Karhanom v zostave a Čarnotovým gólom. „Asi nám tento súper nesedí, ale nie vždy to boli zápasy, ktoré boli od začiatku jasné. Väčšinou to je o jeden gól.“ zakončil Martin Mikovič.

Oproti minulým zápasom zaradil tréner Norbert Hrnčár na hrot úroku iba 18-ročného Stanislava Olejníka. Ten sa asistenciou podpísal pod vyrovnávajúci gól, no hoci ho tréner po zápase na tlačovke podporil, sám hráč bol na seba kritický. „Z môjho pohľadu vidím jediné pozitívum, že som prihral na gól Mikimu. Útočník má za úlohu dávať góly, ja som mal dve šance, ale nedal som. Pri tej prvej mi to v poslednej chvíli zablokoval obranca, tú druhú v druhom polčase som hlavou minul, škoda. Musíme sa čo najlepšie pripraviť a vyhrať ďalší zápas s Trenčínom,“ povedal talentovaný útočník, ktorý zbiera skúsenosti a je prísľubom do budúcnosti.

Premiéru v trnavskom drese si pripísal v Žiline Peter Kolesár, ktorý ako posledný pribudol do kádra Spartaka. Zo zápasu s Nitrou ho vyradila choroba, v Žiline ho Hrnčár poslal s Yufusom na ihrisko po druhom góle v našej sieti. „Veľmi som sa tešil, že som po dlhej dobe mohol nastúpiť na zápas. Mal som pred zápasom taký zdravý stres, ale po nástupe na ihrisko to opadlo a cítil som sa dobre. Tešil som sa, že som späť a bude to pokračovať už len lepšie. Chcel som mať debut krajší, o to viac ma tá prehra mrzí. Potešil by aj bod, hoci pred zápasom sme chceli všetky tri. Tréner ma posielal na ihrisko s tým, aby sme s Yusufom pomohli ofenzíve minimálne k remíze, bohužiaľ, nepodarilo sa to,“ povedal mládežnícky reprezentant do 21 rokov, ktorý sa bude chcieť svojimi výkonmi prebojovať do základnej zostavy.